O strategických chybách riadenia vzdelávania na Slovensku

Vysokoškolský profesor a kandidát č. 11 - Dušan Kocúr - píše o strategických chybách riadenia vzdelávania na Slovensku.


Ako vysokoškolský učiteľ pôsobiaci v oblasti vzdelávania viac ako tridsať rokov sa pri mnohých rozhovoroch s kolegami, ale aj s ľuďmi z neučiteľskej praxe, s pravidelne dostávame k otázke, prečo sú dnes absolventi základných, stredných a vysokých škôl spravidla omnoho „slabší“, alebo inak povedané výrazne menej pripravení na ďalšie štúdium alebo na pôsobenie v praxi, ako ich predchodcovia pred piatimi, desiatimi, dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi.


Každá nová vláda a takmer každý nový minister školstva, začína svoje pôsobenie analýzou stavu vzdelávania v čase, kedy preberá zodpovednosť za tento rezort. Na jej základe pripraví súbor reforiem, o ktorých sa tvrdí, že to sú práve tie reformy, ktoré určite a konečne prinesú tú očakávanú strategickú zmenu, teda zmenu od horšieho k lepšiemu. A napodiv je stav po ukončení reformného procesu horší, ako bol na jeho začiatku, a úpadok vo vzdelávaní na Slovensku sa naďalej kontinuálne nie len prehlbuje ale dokonca zrýchľuje. A to platí i napriek tomu, že niektoré opatrenia v jednotlivých reformách sú naozaj na mieste, pričom v zásade by mohli byť aj prospešné. A tak si opakovane kladieme otázku „Prečo“? Odpoveď na túto otázku je dôležitá, lebo ako vieme, správna diagnóza choroby umožňuje nasadiť správnu liečbu.






Pri hľadaní odpovede na túto otázku sa zhodujeme v tom, že dôvodom dnešného stavu určite nie je znížená schopnosť dnešnej školskej generácie učiť sa. Sú tu potom dobrí žiaci ale na druhej strane „zlí“ a teda nekvalitní učitelia? Táto odpoveď nebude tiež správna. Degradácia vzdelávania je dlhodobý proces, ktorý zažívajú nie len mladí učitelia, ale niekoľko generácií ich starších kolegov, ktorí si pamätajú aj lepšie časy. Každý učiteľ, s ktorým diskutujeme tento problém, nie len vymenúva rad dôvodov, v ktorých vidí pôvod súčasného stavu ale aj navrhuje možné riešenia. Hľadanie spoločného menovateľa rôznych názorov na pôvod stavu vzdelávania na Slovensku však vedie k identifikácii niekoľkých strategických chýb v oblasti riadenia vzdelávania v Slovenskej republike, ktoré zásadným spôsobom nastavili negatívny vývoj v našom školstve a sústavne ho aj podporujú.


Z nich za nie jediné, avšak azda za najdôležitejšie možno považovať prakticky nelimitovanú liberalizáciu spojenú so zakladaním a prevádzkovaním škôl všetkých stupňov spojenú s financovaním škôl podľa počtu žiakov a študentov, legislatívou podporované zníženie požiadaviek na úroveň znalostí a zručností absolventov škôl jednotlivých typov a nízky objem finančných prostriedkov štátneho rozpočtu určených na vzdelávanie.


Liberalizácia v školstve mala za následok najmä neodôvodnený nárast počtu gymnázií a vysokých škôl. A nakoľko sú finančné prostriedky školám prideľované podľa počtov študentov, stredné školy prijímajú na štúdium uchádzačov bez ohľadu na ich reálne znalosti a schopnosť študovať. Takíto absolventi stredných škôl, pokračujú v štúdiu na vysokých školách. Z dôvodu metodiky rozdeľovania rozpočtu vysokých škôl, ktorá nezanedbateľne pracuje s počtami študentov, vysokoškolské štúdium aj „úspešne“ ukončia.


V súčasnosti zaznamenávame v prípade študentov prijatých na vysokoškolské štúdium okrem kontinuálneho aj skokový pokles ich vedomostí a schopnosti náročne študovať. Tento má pôvod v jednej z predchádzajúcich „reforiem vzdelávania na Slovensku“, kedy došlo k závažným obsahovým zmenám v štátnych vzdelávacích programoch pre jednotlivé typy škôl. Tieto programy legislatívnou cestou znížili požiadavky na rozsah základných vedomostí absolventov základných a stredných škôl. Tento deficit vo vysokoškolskom štúdiu však nie je možné reálne eliminovať.


Dlhodobý trend v nedostatočných objemoch finančných prostriedkov vynakladaných na vzdelávanie na Slovensku má celý rad negatívnych dopadov. Len jedným z nich je nedostatočný záujem o vykonávanie učiteľského povolania na všetkých typoch škôl, s ktorých priamo súvisí aj kvalita poskytovaného vzdelávania.


I napriek čoraz častejšiemu negatívnemu vnímaniu každej novej reformy vzdelávania na Slovensku spôsobenému dopadmi predchádzajúcich reforiem, je možné úpadok vzdelávania zastaviť a následne nastaviť pozitívny trend len novou

reformou. Aby táto reforma mohla získať prívlastok „úspešná“, musí eliminovať pôsobenie kľúčových zdrojov existujúcich problémov vzdelávania.


Liberalizáciu vzdelávacieho systému spojenú s ich financovaním podľa počtu žiakov a študentov je potrebné prehodnotiť alebo minimálne je potrebné ju doplniť o mechanizmy garantujúce, že na stredné a vysoké školy bude možné prijať len uchádzačov, ktorí budú splňovať primerane náročné kritéria stanovené a kontrolované s platnosťou pre celú Slovenskú republiku. Je len samozrejmé, že priama štátna podpora škôl by mala mať jednoznačnú väzbu na trh práce. V prípade vysokých škôl by navyše bolo potrebné rozdeliť vysoké školy podľa úrovne ich vedeckovýskumnej činnosti na výskumné univerzity, univerzity a vysoké školy, a následne v závislosti od tejto klasifikácie aj realizovať finančnú podporu vysokoškolského vzdelávania poskytovaného na jednotlivých školách.


Ďalšou dôležitou súčasťou reformy vzdelávania na Slovensku by malo byť prehodnotenie doterajších  požiadaviek na fundamentálne poznatky žiakov základných a stredných škôl podľa jednotlivých ročníkov škôl. Vzdelávacie programy, ktoré tieto požiadavky dnes stanovujú, by mali výrazne zvýšiť nároky na tento aspekt vzdelávania, najmä s dôrazom na oblasť prírodných vied. Pri tejto časti reformy, je potrebné zobrať do úvahy to, že cieľom vzdelávania na základných, stredných a aj vysokých školách je to, aby ich absolventi získali nie len rad vedomostí a zručností, schopnosť kriticky a tvorivo myslieť, ale aj rad sociálnych návykov, pracovných kompetencií a zručností, zvládanie primeraných záťažových a stresových situácií, atď.


Ak hovoríme o finančnom zabezpečení vzdelávania, mali by sme si pripomenúť, že takmer všetky parlamentné strany podporujú naplnenie percentuálneho podielu HDP, ktorý má Slovensko vynaložiť na zbrojenie v súvislosti s členstvom Slovenska v NATO. Prečo by nebolo možné schváliť záväzné fixné a dostatočne vysoké percento rozpočtu Slovenska na podporu školstva? Alebo vzdelanie nie je také potrebné ako zbrojenie?


Poznamenávame, že načrtnuté problémy nie sú schopné samostatne riešiť ani školy a ani učitelia. Za ich riešenie je zodpovedná politická sféra a ňu nadväzujúce odborné štruktúry štátu, v kompetencii ktorých je príprava a implementácia legislatívy Slovenska v oblasti vzdelávania. Na to, ako zlepšiť vzdelávanie na Slovensku tak, aby mohlo byť považované za skutočnú oporu ďalšieho dlhodobého a trvalo udržateľného rozvoja Slovenska, by sme tu mohli uviesť aj ďalšie nevyhnutné strategické súčasti reformy vzdelávania. Ak však budú problémy vzdelávania, ktoré sme tu načrtli, opätovne neriešené, tak akákoľvek reforma vzdelávania má minimálnu nádej na úspech.


Autor: Dušan Kocúr

Zaujíma Vás
čo sa u nás deje?

Socialisti prinášajú radikálnu demokratickú alternatívu voči koristníckému kapitalizmu, ktorý ničí spravodlivosť, rovnosť i život na Zemi.

  • Facebook
  • YouTube

Socialisti.sk

Bajzova 12/234

Bratislava 821 08

Slovensko

IČO 52 659 071

strana@socialisti.sk

Kontakt pre média
0918 67 69 51

socialisti@socialisti.sk

Koordinátor pre Západné Slovensko

Matej Pintér

0918 55 77 04

zapad@socialisti.sk

 

Koordinátor pre Stredné Slovensko

Branislav Vilmon

0918 85 56 22

stred@socialisti.sk

Koordinátor pre Východné Slovensko

Martin Štunda

0918 66 90 61

vychod@socialisti.sk

© 2019 Socialisti.sk

 solidarita | ekológia | mier